Vegetariánstvo nie je v Ázii novým trendom, populárne bolo už pred stáročiami
Zdravý životný štýl, vegetariánstvo či vegánstvo majú v ázijskej kultúre miesto už niekoľko storočí. K ohľaduplnému správaniu sa voči prírode, živým tvorom i vlastnému telu učili už dávne náboženstvá. Rastlinná strava je navyše typická aj pre menej rozvinuté oblasti.
V Číne považovali mäso za luxus
Vysoký počet obyvateľov v Číne spôsoboval dlhé roky zvýšenú produkciu zeleniny a obilnín, pretože boli lacnejšie. Vegetariánske a vegánske jedlá tvorili väčšinu jedálnička a mäso predstavovalo akýsi luxusný tovar. S rozvojom krajiny však stúpla aj konzumácia mäsa, a tak v rokoch 1982 až 2016 prešiel priemerný človek z konzumácie 13 kilogramov na 63 kilogramov mäsa ročne.
Vegetariánsky životný štýl v Číne úzko súvisí s budhizmom a taoizmom a praktizujú ho duchovní aj laici. Tento druh stravovania rôzne náboženské školy všeobecne nepovažujú za povinné, v niektorých však môže byť podporovaný výraznejšie ako v iných. Mnoho budhistov tiež nekonzumuje vajcia kvôli ich úlohe pri reprodukcii.
Význam morských plodov
Na druhej strane v krajinách ako Japonsko či Južná Kórea dominujú v jedálničku najmä ryby a morské plody. Rybolov tak tvorí podstatnú časť hospodárstva.
Na druhej strane však existuje množstvo vegetariánskych alternatív sushi, rezancov, polievok a iných typických jedál. Okrem toho sú populárne aj chrámové reštaurácie, v ktorých sú všetky jedlá dokonca vegánske.
Ázijská dedičná strava
Spoločnosť Oldways predstavila v roku 1995 koncept, ktorý vznikol v spolupráci s vedcami skúmajúcimi storočia ázijského stravovania sa. Šlo o takzvanú Ázijskú dedičnú stravu. Podľa nej obyvatelia Ázie konzumujú určité potraviny každý deň, najmä zeleninu, strukoviny, sójové jedlá, celozrnné výrobky, bylinky a korenie. V ich jedálničku nechýba ani hydina, vajcia a zdravé kuchynské oleje. Okrem toho si doprajú porciu rýb alebo mušlí dvakrát týždenne. Celkovo ide teda o výdatné jedlá, ktoré sú chutné a veľmi zdravé zároveň. Tento koncept tiež tvrdí, že červené mäso a sladkosti sa v jedálničkoch v Ázii objavujú zriedkavo.
Thajský prieskum
Agentúra Mintel zrealizovala v roku 2017 prieskum v Thajsku. Výsledky ukázali, že viac ako polovica obyvateľov sa snaží prijímať vyváženú stravu, čomu dopomáhajú obzvlášť jedlá s vysokým podielom bielkovín. Thajčania sa okrem toho venujú aj cvičeniu a sú aktívni. Pravidelný pohyb považujú za kľúč k zdravému životnému štýlu a prepájajú telesné i duševné zdravie.
India je priekopníkom vegetariánstva
Spomedzi všetkých krajín je práve India tou, kde je bezmäsitá forma stravovania najrozšírenejšia. Hlási sa k nej až 30% obyvateľov a 70% vegetariánov z celého sveta pochádza práve odtiaľto. Taktiež je tento štát považovaný za miesto vzniku vegetariánstva, a to najmä z náboženských dôvodov.
Populárnym je v Indii je aj laktoovovegetariánstvo, čiže druh vegetariánstva, kedy sa obmedzuje príjem živočíšnych bielkovín, no nevylučuje sa úplne. Takíto vegetariáni nejedia mäso, no jedia vajcia a aj mliečne výrobky. Názov pochádza z latinčiny, kde lacto znamená mlieko a ovo vajce.
Tento druh vegetariánstva je najpopulárnejší, a preto keď sa hovorí o vegetariánstve vo všeobecnosti, myslí sa tým tento druh. V Japonsku sa však napríklad považujú za vegetariánov aj tí, ktorí bežne jedia ryby.
