Hory, rieky, stromy, vietor. Aj tie môžu mať podľa japonského národného náboženstva svoje božstvo, ktoré možno uctievať. Šintoizmus verí, že ľudská duša je večná a prebýva vo forme ducha kami. To nachádzame všade okolo nás – v Japonsku existuje až 80 miliónov druhov kami, a aj preto je toto vierovyznanie nazývané náboženstvom s miliónmi bohov.
Nemá zakladateľa, posvätnú knihu a ani pevnú modlitbu. V šintoizme nie je správne a nesprávne. Ľudia sú považovaní za dobrých a verí sa, že zlo je spôsobené zlými duchmi, takže účelom väčšiny rituálov je udržiavať zlých duchov preč pomocou modlitieb a darov ako ryža, voda, sušené ryby alebo dokonca tanec pre kami .
Cesta bohov prepletená s budhizmom
Šintoisti považujú horu Fudži za posvätnú. Práve na štíty hôr idú duše zosnulých, aby sa zapájali do riadenia sveta, a tak vyznávači tohto náboženstva vnímajú smrť ako niečo prirodzené, čím sa ani netreba zaoberať. Smrť je však zároveň tabu a ak sa šintoista stretne s mŕtvym, alebo sa zúčastní na pohrebe, musí sa potom očistiť.
Šintoizmus znamená „cesta bohov“ a toto vierovyznanie je úzko prepletené s budhizmom. Veľa Japoncov sa tak zúčastňuje aj šintoistického aj budhistického náboženského života.
Čisté ruky a ústa
Na rozdiel od niektorých náboženstiev Japonci nenavštevujú svätyne v konkrétny deň v týždni. Idú vtedy, keď je festival alebo keď majú na to nejaké osobné dôvody. Ľudia sa obracajú na kami, keď dúfajú, že sa im v živote bude dariť, alebo keď chcú poďakovať za niečo dobré, čo sa im stalo.
Šintoisti využívajú ema – drevené dosky s prianím, kde píšu svoje modlitby. Ema potom zavesia na svätyňu. Počas skúškového obdobia je bežné, že si deti kupujú špeciálne ema, ktoré im majú pomôcť a priniesť úspech pri skúške. Obrázky na ema sú často špecifické pre každú svätyňu a môžu zobrazovať zverokruh, konkrétne zvieratá alebo ľudí.
Očista je dôležitou súčasťou šintoistického uctievania, takže si ľudia vždy pred modlitbou umyjú ruky a vypláchnu ústa, preto musí byť v každom chráme tečúca voda.
Šípka, ktorá láme démonov
Medzi dôležité sviatky šintoistov patrí Rei-sai (hlavný festival), Haru Matsuri (jarný festival) a Aki Matsuri (dožinky). Na Nový rok je bežné, že si deti v šintoistických svätyniach kupujú ozdobné prívesky pre šťastie, ktoré sa volajú hamaya.
Doslovný preklad hovor o „šípka lámajúcej démonov“. Veľa šintoistických legiend a príbehov hovorí práve o démonoch, ktorých porazili ľudia alebo bohovia lukom a šípom. V príbehoch na to veľakrát stačil len zvuk luku, ktorý príšery vystrašil.
