Prečo chutí ostrokyslá polievka všade inak?
Táto polievka patrí medzi najobľúbenejšie ázijské jedlá a vychutnať si ju môžete takmer v každej ázijskej reštaurácií alebo bistre. Patrí medzi kulinárske tradície, pričom kľúčovým prvkom je najmä pikantná a kyslá chuť.
Čínska ostrokyslá polievka
Táto polievka je anglickým ekvivalentom označovaná ako “Hot and sour soup”. Ide o tradičnú čínsku polievku, ktorá je pôvodom zo sečuánskej kuchyne. Typické znaky sú, že je korenistá, slaná a pálivá. Vývar je často zahustený hubami, tofu, bambusovými výhonkami a hodvábnymi stuhami z vajec. Tie sa vytvoria pri šľahaní vajec vysoko nad polievkou. Jej chuť je veľmi návyková a celková kombinácia ingrediencií z nej robí obľúbené jedlo miliónov ľudí.
Čínska ostrokyslá polievka sa pripravuje z kuracieho vývaru, ktorý je ochutený typickými ázijskými prísadami, ako sú sójová omáčka, cukor, korenie alebo zázvor. Polievka je zahustená zvyčajne kukuričným škrobom alebo kukuričnou múkou. Pikantnosť polievky pochádza z jemne nasekaných sušených čili papričiek. Kyslosť je docielená použitím bieleho octu, niektoré recepty však využívajú čínsky čierny ocot alebo ryžový ocot.
Ostrokyslá polievka v iných krajinách
Aj napriek tomu, že ide o známu čínsku polievku, priamo v Číne je veľmi málo rozšírená a vo veľa reštauráciách ju budete hľadať márne. Polievka sa však v zahraničných krajinách stala natoľko obľúbenou, že si ju tam ľudia začali pripravovať. Chýbali im však niektoré typické ingrediencie sečuánskej kuchyne a tak sa s receptom začalo experimentovať. Mnohé polievky sú veľmi podobné tradičnej čínskej, iné sa jej podobajú len okrajovo.
Južná Ázia
V Indii je ostrokyslá polievka pripravovaná z červených a zelených čili papričiek, mrkvy, tofu, sójovej omáčky, zázvoru, ryžového octu a štipky cukru. V Pakistane sa zvyčajne pripravuje s kuracím mäsom, mrkvou, kapustou, vajciami a ďalšími ingredienciami. Často sa pri varení využíva aj klíčková fazuľa a kápia.
Americká verzia
Aj američania si veľmi zamilovali ostrokyslú polievku, ktorá je považovaná za zdravú voľbu. Na prípravu využívajú kurací alebo bravčový vývar, bambusové výhonky, pražený sezamový olej, hríby, púčiky dennej ľalie, vajcia, ocot, kukuričný škrob a biele korenie. Od pôvodnej verzie sa odlišuje väčšou hustotou a pridaním viacerých druhov húb.
Juhovýchodná Ázia
Mnoho krajín sa receptom na ostrokyslú polievku inšpirovalo a následne ho obohatili o vlastné suroviny, typické pre danú krajinu. Vo Vietname sa ostrokyslá polievka nazýva Canh chua a pocházda z oblasti rieky Mekong na juhu Vietnamu. Vyrába sa z rýb alebo kreviet, pridáva sa ananás, paradajky, fazuľové klíčky a dochucuje sa bylinkami. Ak sa robí ako pálivá jej názov sa mení na Lau Canh Chua. Ak teda navštívite Vietnam a budete mať chuť na podobnú polievku ostrokyslej, hľadajte podľa tohto názvu.
Na Filipínach existuje špeciálny výraz Sinigang, ktorý zahŕňa všetky regionálne jedlá, ktoré súvisia s octom. Ten je na Filipínach veľmi obľúbený a tak sa netreba čudovať, že aj ostrokyslá polievka tu má svoje miesto.
Thajsko svoju verziu ostrokyslej polievky odlišuje od tradičnej pridaním citrónovej trávy, limetky, rybou omáčkou a čili. Pri dochucovaní sa často využíva aj pikantné thajské kari.
Svoju ostrokyslú polievku má aj Kambodža, ktorej recept sa odlišuje využitím citróna, čili a kreviet. V Kambodži je veľmi obľúbenou a väčšinou sa konzumuje pri zvláštnych príležitostiach.
