Gumené kačičky sa počas plavby z Číny do Ameriky vysypali do oceánu! Prečo mali vedci radosť?
V prvom rade vás musíme upozorniť, že nejde o aktuálnu situáciu a k tejto nehode došlo ešte v roku 1992, ale nie všetky kačičky sa doteraz podarilo nájsť. Presne v tomto roku viezla nákladná loď niekoľko kontajnerov s rozličným tovarom z Číny do Ameriky. Jednému z kontajnerov sa však z lode podarilo padnúť do oceánu a jeho obsah začal po niekoľkých dňoch plávať na hladine. Ako asi dobre hádate, boli nimi gumené kačičky, ktorých príbeh však zďaleka nekončí.
Najzábavnejšia lodná nehoda
Zahraničné média uvádzajú, že v stratenom kontajneri sa nachádzalo 28 800 gumových kačičiek, a tiež niekoľko zelených žiab, modrých korytnačiek a červených bobrov. Všetky boli zabalené v kartónoch, ktoré však slaná vody v kombinácií s oceánskymi prúdmi dokázala zničiť. Hračky tak vyplávali na hladinu a začali svoju plavbu po oceáne.
Celá udalosť sa odohrala 10. januára 1992 a stala sa mediálnou senzáciou. Dnes ju mnohý vnímajú ako najzábavnejšiu lodnú nehodu, ktorá aj napriek veľkému znečisteniu bola veľmi užitočná. Prečo?
Zábery zachytávajúce plávajúce gumené kačičky na oceáne:
Z nehody k vedeckému projektu
Táto nečakaná nehoda dala priestor vedcom skúmať možnosti, ktoré by im inak nikto neschválil. Situáciu skúmalo viacero vedcov, vrátane oceánografa Curtisa Ebbesmeyera. Ten sa snažil monitorovať pohyb gumových kačičiek, aby odhalil, kam až sú schopné doplávať a ako ich budú unášajú oceánske prúdy.
Ani jemu, ani jeho vedeckým kolegom by nikdy nebolo povolené, aby gumové kačičky alebo akékoľvek iné objekty boli bezdôvodne nahádzané do oceánu, kvôli sledovaniu ich pohybu. Vždy sa bral ohľad na životné prostredie, a v tomto prípade za nehodu nikto z vedeckého sveta nezodpovedal.
Aké výsledky prinieslo pozorovanie?
Už koncom roka 1992 sa niektorým kačičkám podarilo dostať na pobrežie Aljašky, čím preplávali približne 3 200 kilometrov. Oceánograf Ebbesmeyer sa snažil počítačom zaznamenať čo najväčší počet kačičiek, tak aby bolo možné predpovedať, kam sa dostanú ďalej. Kačičky mohli ľudia vidieť napríklad vo Washingtone, v Japonsku, či britskom pobreží a niektoré dokonca zmrzli v arktickom ľade. Očakáva sa, že po roztopení ľadu sa kačičky dostanú do územia Grónskeho mora.
O veľkej časti kačičiek však doteraz nie sú žiadne správy. Mohli sa zachytiť na odpadkových ostrovoch v oceáne alebo prísť k miestam, v ktorých ľudia nenahlásili, že sa tam gumové kačičky objavili. Sú tak jasným odkazom, že množstvo odpadu v oceáne mizne a nikto nevie kam presne.
Aký bol zmysel pozorovania kačičiek? Okrem netradičného experimentu o sledovaní oceánskych prúdov sú tiež kačičky skvelým príkladom sledovania odpadu, ktorý sa v oceáne nachádza. V súčasnosti sa na podobné projekty využívajú špeciálne bóje s GPS navigáciou, ktoré oceánografom výrazne pomáhajú s ich prácou.
Kniha Moby-Duck
Problematike o odpade v oceáne a plastoch sa venoval aj Donovan Hohn, ktorý o celej nehode napísal 404 stranovú knihu s názvom Moby-Duck. Tú tvoria jeho rozhovory s oceánografmi, ale aj poznania z putovania za gumenými kačičkami, ktoré sa rozhodol podstúpiť.
Vo svojej knihe opisuje, ako by nám táto nehoda mala otvoriť oči pred znečisťovaním oceánu a vyzýva ľudí k ochrane životného prostredia.
