Obdivovali ho francúzski filozofi aj britská aristokracia. Ponúkol ľuďom morálne, sociálne, politické i náboženské myšlienky, ktoré formujú čínsku spoločnosť aj v 21. storočí. Po jeho smrti sa spojili žiaci, aby šírili dielo svojho majstra. Reč je o mudrcovi Konfuciovi a filozofickom smere, ktorý je po ňom pomenovaný.
Podľa konfucianizmu je dôležitá cesta človeka a spoločnosti. Kladie sa aj dôraz na ľudské konanie, to však nesmie byť v rozpore s vôľou najvyššieho božstva a nebies. V popredí je rozum, zodpovednosť, pozitívny postoj k svetu, no na druhej strane aj podradenosť poriadku. Model ideálnej spoločnosti je v prípade Konfuciovej filozofie založený na vzore patriarchálnej rodiny.
Veštba o „kráľovi bez koruny“
Konfucius sa narodil v období, kedy prebiehal úpadok dynastie Čou a vojny medzi jednotlivými štátmi, na ktoré sa Čína rozpadla. Tieto štáty viedli jednotliví panovníci, ktorí medzi sebou stále súperili. Jedným z nich bol aj Konfuciusov otec, ktorý bol starý a zo štyroch detí mu zostal len zmrzačený syn, pretože jeho územie veľakrát napadli. Obával sa, že keď zomrie, nebude mať kto vykonávať obrady na jeho počesť. Rozhodol sa znovu oženiť a jeho novou manželkou bola najmladšia dcéra z miestnej rodiny.
Legenda hovorí o tom, že sa Konfuciovej mame pred pôrodom zjavilo vo sne päť mudrcov, ktorí viedli zvláštne zviera s dračou kožou a rohom vyrastajúcim z hlavy. Ten si pred ňu kľakol a vypľul kúsok nefritu, na ktorom bola veštba o tom, že jej dieťa bude „kráľom bez koruny“. Tesne pred pôrodom šla teda do jaskyne pod morušovníky, strážili ju pri tom dvaja draci a vďaka vílam to v jaskyni nádherne rozvoniavalo.
Od rybára k učiteľovi
Po otcovej smrti pomáhal Konfucius svojej mame s malým pozemkom, na ktorom mohli hospodáriť. Zháňal jedlo pre rodinu, lovil zvieratá a rybárčil. Navyše od mladého veku rád študoval. Neskôr sa mu už nepáčila situácia v Číne, a tak založil školu, aby mohol šíriť svoju filozofiu medzi talentovaných ľudí, bez ohľadu na to, či pochádzali z urodzených rodín, alebo nie.
Hoci spolupracoval aj s panovníkom štátu Lu, toho jeho filozofia do hĺbky nezaujímala. Ako päťdesiatročný začal teda Konfucius pátrať po vládcovi, ktorému by mohol odovzdať svoje učenie. Nikoho takého však nenašiel a zomrel ako porazený človek. Jeho žiaci sa ale rozhodli mudrcove myšlienky šíriť ďalej.
Hierarchia vzťahov a učenie podľa pohlaví
Konfucianizmus je založený na hierarchii vzťahov. Podľa nej sú všetky medziľudské vzťahy obdobou jedného z piatich dominantných – vzťah otca a syna, staršieho a mladšieho brata, manžela a manželky, panovníka a poddaného a priateľa s priateľom. Práve ten je jediný rovnoprávny. Rodina je považovaná za najdôležitejšiu súčasť spoločnosti a poslušnosť voči otcovi je povinná za každých okolností.
Pri výchove detí je podľa konfucianizmu dôležité pohlavie. Chlapci sa učia čítať, počítať a recitovať, zatiaľ čo sa dievčatá učia ako majú robiť domáca práce, čítajú životopisy iných žien a iné diela. Dnes to však našťastie neplatí a výchova na základe pohlavia je už minulosťou.
