Čína s populáciou viac ako 800 miliónov obyvateľov prísne reguluje pravidlá platiace pre užívateľov internetu. Patrí medzi krajiny s najmenšou online slobodou a do obsahu užívateľov často zasahuje. Ako funguje legislatíva Great Firewall v praxi?
Internet v Číne je v mnohých ohľadoch vysoko obmedzený. Nezahŕňa napríklad prístup na stránky ako je Google, Facebook, YouTube alebo New York Times. S rozširujúcim sa internetom si v Číne rýchlo uvedomili jeho silu a tak sa Čína pokúsila o ovládnutie online priestoru. Dnes je tento systém nazývaný ako Great Firewall, prostredníctvom ktorého je v Číne vytváraná cenzúra. Prostredníctvom neho sú pracovníci technologických a telekomunikačných spoločností schopní presadzovať pravidlá štátu. Ide o systém, prostredníctvom ktorého môže čínska vláda regulovať a cenzurovať internet v krajine.
Začiatky internetu v Číne
Čínska vláda si uvedomila, že kým čínsky ľud preskúmava nové spôsoby používania internetu, budú potrebné nové právomoci, ktoré budú viesť k formovaniu verejnej mienky. Internet bol v Číne formálne zavedený v roku 1994, kedy bol relatívne slobodný. Považovaný bol za nový prístup k využívaniu západných znalostí slúžiacich k reforme politiky. Od roku 2000 boli položené základy pre Great Firewall, ktorý začal ako projekt Zlatý štít. Išlo o databázový systém sledovania schopného prístupu k záznamom každého občana a tiež prepojenia čínskych bezpečnostných organizácií.
Veľké zmeny v roku 2012
Rok 2012 bol s príchodom Si Ťin-pchinga veľmi ovplyvnený najmä v oblasti internetu. Ten u vlády vzbudzoval obavy o mobilizácii rozsiahleho politického protestu, ktorý by mohol ohroziť ústrednú vládu. Zavedených bolo niekoľko technologických opráv a politických smerníc, ktoré však nestačili. Si Ťin-pching sa postaral o mobilizovanie členov politických strán, ktoré presadzovali zahraničné myšlienky do čínskeho politického a spoločenského života. V roku 2013 internet označil ako bojisko verejnej mienky.
Nasledujúce roky vláda podnikla ďalšie kroky k nastoleniu poriadku na internete. Zablokovaných bolo niekoľko významných VPN sietí, ktoré sa predtým používali na obchádzanie Great Firewall. Jedným z významných krokov bolo aj spustenie tzv. Veľkého dela. Ten zahájil Peking v roku 2015 a jeho cieľom je upravovať a nahrádzať obsah pri surfovaní na internete. Ľudový ústavný súd tiež rozhodol, že je prísny zákaz šírenia hoaxov, fámov a nepravdivých správ na internete. Ak príspevok, ktorý obsahuje nepravdivé informácie videlo viac ako 5 000 jednotlivcov alebo bol obsah zdieľaný viac ako 500-krát, môže autor príspevku čeliť obvineniam z ohovárania, pričom mu hrozia až tri roky väzenia.
Súčasnosť
V súčasnosti vláda zamestnáva niekoľko tisíc ľudí, ktorí zabezpečujú cenzúru, zakazujú webové stránky a nútia vyhľadávače filtrovať obsah, ktorý je považovaný za škodlivý. Tiež sú zamestnaní ľudia, ktorí odhadom ročne zverejnia 500 miliónov provládnych komentárov. Viacero spoločností má zodpovednosť za obsah, ktorý zobrazujú. Ten zahŕňa aj obsah generovaný používateľmi. Ide o prax v ktorej štát poskytuje licencie na všetky média a podporuje tak autocenzúru v krajine. Rôzne spoločnosti sa k situácií stavajú po svojom. Gigantické spoločnosti ako Tencent Holding Ltd. alebo Alibaba Group, ktoré na trhu prosperujú a sú dôležitými daňovými poplatníkmi sa riadia pravidlami vlády. Na druhej strane existuje napríklad nezisková skupina Greatfire.org, ktorá sa stavia proti cenzúre a podieľa sa na tvorbe zrkadlených webov a prehliadačov, prostredníctvom ktorých užívatelia obchádzajú ovládacie prvky.
Nič nie je zadarmo a tak Čína ročne vynakladá milióny na tieto opatrenia. Potenciálne škody dôveryhodnosti a strata kontroly nad internetom sú hlavnými dôvodmi vynakladania veľkého množstva prostriedkov, ktoré zabezpečuje pekingská kybernetická politika. Zavedené cenzúry si na jednej strane ukážkou dosiahnutia poriadku, no na druhej strane odráža paradox snaženia Číny. Tá sa snaží o propagovanie úsilia ako šampióna globalizácie, pričom súčasne obhajuje model internetovej suverenity. Jej správanie zatvára počítačový svet pred informáciami a možnými investíciami zo zahraničia.