Ako sa v Číne prelína moderné s tradičným

Čínu definujú kontrasty. Krajina zažíva od 80. rokov minulého storočia rýchly rast a s ním sa zvyšuje aj životná úroveň obyvateľstva. Pri návšteve čínskych metropol Pekingu, Šanghaja, Kantonu či mesta Shenzhen, vás určite prekvapí moderná architektúra vyspelosť dopravnej infraštruktúry týchto miest. Sú ale tieto mestá reprezentačnými vzorkami Číny, alebo ide skôr o výkladnú skriňu Číny s tým, že väčšina čínskeho obyvateľstva žije inak?

Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Čína je 3. najväčšou krajinou sveta, takže možno očakávať značné rozdiely v životnej úrovni obyvateľstva. Miera urbanizácie Číny je viac ako 60 percent, čo znamená, že väčšina obyvateľstva Číny už v súčasnosti žije v mestách. Hore spomenuté čínske metropoly sú samozrejme viac rozvinuté ako menšie a stredne veľké čínske mestá, tie im však postupne dobiehajú. 

Ak budeme považovať mestá za reprezentatívnu vzorku Číny, je možné sledovať dlhodobý trend zlepšovania životnej úrovne čínskeho obyvateľstva. Pri mojej prvej ceste do Číny pred siedmimi rokmi bolo pri ceste rýchlovlakom z Pekingu do Šanghaja, ktorá je dlhá viac ako 1300 kilometrov, možné vidieť mnoho lúk a polí, ktoré obrábali lokálni farmári. Tak vyzerala väčšina výhľadu z okna počas vtedy ešte takmer 6 hodinovej cesty vlakom. V roku 2017 bol už pohľad z rýchlovlaku výrazne odlišný. Takmer celú cestu lemovali novovybudované mestá, v ktorých ešte nikto nebýval, alebo sa do nich obyvateľstvo nasťahovalo z okolitých dedín a lazov iba nedávno. V roku 2021 pri ceste rýchlovlakom z Pekingu a Šanghaja, za skrátený čas trvania cesty, ktorý dosahuje približne 4 hodiny, vidíte prevažne mestá, ktoré nahradili zelené pláne. 

Rýchla urbanizácia Číny a technologický pokrok spôsobili, že sa v Číne na každom kroku prelína tradičné s moderným a vidieť to aj na správaní obyčajných ľudí. Čína úplne preskočila éru používania platobných kariet. Z používania hotovosti, ktorou sme ešte na každom kroku platili v roku 2014, prebieha v roku 2021 až viac ako 95 % všetkých transakcií v krajine elektronicky. V Číne elektronické platby neznamenajú internet banking v laptope ale skenovanie QR kódov smartfónmi. Aj v menších mestách s viac ako pol milióna obyvateľov dokážete v Číne zaplatiť za zeleninu, či ovocie na večernom vonkajšom trhu QR kódom V roku 2021 hotovosť v Číne už takmer nepotrebujete. Jej držba vám môže byť skôr príťažou ako pomocou, nakoľko ju mnohí obchodníci už ani neakceptujú. Na trhoch či v obchodoch platia smartfónmi dokonca aj starí ľudia po sedemdesiatke. Aj tí sa v Číne za účelom prežitia museli naučiť používať smartfón!

Keďže v Číne neexistuje vlastníctvo pôdy lokálnym obyvateľstvom a aj bývanie sa rieši formou dlhodobých nájmov, je pre čínsku vládu pomerne jednoduché zrealizovať aj tie najambicióznejšie infraštruktúrne projekty. Obyvateľstvo dokáže efektívne vysťahovať s lazov či bytov v centre mesta v podstate zo dňa na deň. Čína dlhodobo pracuje na modernizácii poľnohospodárstva. Nie je efektívne, aby farmári obrábali jedno malé políčko a preto sa ich rozhodla vláda presídľovať do miest, kde ich rýľ a motyky prakticky zo dňa na deň nahradí moderný systém metra, zábavné parky a už spomínané QR kódy. Pre ľudí je takýto presun samozrejme obrovským šokom, Číňania ale majú zakorenenú extrémne rýchlu adaptačnú schopnosť a preto sa rýchlo naučia koexistovať v novom prostredí. 

To však neznamená, že sa zo dňa na deň zmení ich zmýšľanie. Počas mojich ciest do Číny som mala možnosť navštíviť aj novovybudované mestá, v ktorých už žilo obyvateľstva. Mestá sú postavené „podľa pravítka“, majú najnovšie vlaky, autobusy a všetky autá a motorky sú elektrické. Ľudia platia QR kódmi ale stále vás dokážu doslova šokovať. Je úplné bežné, že uvidíte rodičov držať svoje dieťa na verejnom mieste (parku, metro stanici alebo v nákupnom centre) nad odpadkovým košom a nechať ho vykonať do neho svoju potrebu. Tiež sa stretnete s tým, že domáci hlasito pľujú a netriedia odpad aj napriek tomu, že naň majú vyhradených 8 odpadkových košov, pričom na každom z nich je presne napísané a nakreslené, čo do neho patrí. 

Popísaný stav je výsledkom príliš rýchlej urbanizácie, pri ktorej sa obyvateľstvo nestíha prispôsobiť dostatočne rýchlo. Číňanov za to však nemožno viniť. Skúste si predstaviť ako dlho by trvala adaptácia napríklad našim starým rodičom. Ak sa niekto stihne prispôsobiť rýchlo, sú to práve Číňania a to čo je možné vidieť v mnohých novourbanizovaných zónach Číny je iba prechodným stavom. 

Kam by si sa do Číny vybral/vybrala ty?