V 21. storočí si Čína uvedomuje, že bol hospodársky rast, ktorý dosiahla v minulom storočí na úkor životného prostredia a kvality života v krajine. Spoločenská cena pokroku dosiahnutého takouto cestou sa už javí ako privysoká aj pre čínsku vládu a tá sa snaží podnikať kroky, ktoré majú presmerovať vývoj v Číne smerom k trvalej udržateľnosti.
V energetickom mixe Číny má stále dominanciu uhlie!
Do roku 2060 si Čína stanovila ambiciózny cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Aby sa jej podarilo naplniť tento cieľ, bude musieť výrazne zvýšiť podiel nukleárnej energie na svojom energetickom mixe, v ktorom ešte stále prevláda uhlie. To má podiel na celkovej energetickej spotrebe Číny na úrovni cca 58 percent. Aj napriek tomu, že podiel uhlia na energetickom mixe Číny zaznamenáva dlhodobý klesajúci trend, využívanie uhoľnej energie v Číne je stále vysoké.
Jedným zo spôsobov ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu je aj zvýšenie spotreby energie vyrábanej z jadra. Tá má v súčasnosti na spotrebe energií v Číne iba 2 percentný podiel.
Čína mala na začiatku roka 2021 v prevádzke 49 nukleárnych reaktorov. Vo výstavbe je ďalších takmer 20 nukleárnych reaktorov. Využívanie nukleárnej energie Čínu za rok 2020 radilo na celkovo tretie miesto na svete. Ide o značný úspech pre krajinu, ktorá začala stavať svoju prvú nukleárnu elektráreň až v 80. rokoch minulého storočia.
V januári 2021 dosiahla Čína ďalší míľnik, keď uviedla do prevádzky svoj doma vyrobený nukleárny reaktor tretej generácie s názvom Hualong One. Na vytvorení reaktora sa podieľalo 5300 dodávateľov z celej Číny. Všetky kľúčové technológie pre reaktor a takmer 90 % všetkého zariadenia reaktora boli vytvorené v Číne. Okrem Číny sa podarilo vyrobiť reaktory tretej generácie iba Francúzsku, Rusku a USA. Čína sa teda s novým vlastným reaktorom ocitla medzi svetovou špičkou vo výrobe nukleárnej energie.
Karbónová neutralita do roku 2060?
Číne začala rok 2021 dosiahnutím samostatnosti vo výrobe reaktorov. Výstavbu nukleárnych elektrární s najnovšou technológiou si však Čína nenecháva iba pre svoje vlastné potreby. Nukleárne reaktory Hualong One už buduje aj v rámci komerčnej výstavby atómových elektrární, ktorú realizuje v Pakistane a vo Veľkej Británii.
Pokrok, ktorý dokázala Čína v generácii atómovej energie za obdobie štyroch desaťročí je pozoruhodným javom. Samotná atómová energia ale Číne nedokáže zabezpečiť dosiahnutie ambiciózneho cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2060. Áno, ďalších štyridsať rokov je dlhým obdobím, Čína sa ale nemôže spoliehať iba na jeden zdroj energie a zabúdať, na to, že je potrebné znížiť spotrebu uhlia, nie iba v prospech nukleárnej energie, ale aj v prospech ďalších obnoviteľných zdrojov energie, akými sú napríklad vodná, veterná a solárna energia. Je nutné spomenúť, že Čína pracuje aj na zvyšovaní podielu energie tvorenej týmito obnoviteľnými zdrojmi a aj v tých dosahuje pozoruhodné výsledky. O tých si už ale povieme viac v ďalších článkoch.
Zdroje: EIA, People China a World-Nuclear.org
